Mária Reháková

moja cesta ku terapii hrou

Moja cesta za hrovou terapiou začala tým, že som pracovala s deťmi v Centre smútkovej terapie a sprevádzala som deti a rodičov po strate blízkeho. Bolo pre mňa viac než jasné, že nie je nič prirodzenejšie na vyjadrenie prežívania či pocitov detí ako hra. Vtedy som ešte netušila ako to funguje, ale vedela som, že raz sa to chcem naučiť. Je to asi ten najjednoduchší spôsob ako vytvoriť vzťah, pocit bezpečia a pochopenie sveta detí. Moja cesta sa kľukatila a spolu s manželom sme takmer pol roka "dobrovoľníčili" v Keni v Rehabilitačnom centre pre mládež z ulice a keď sme sa vrátili, stali sme sa rodičmi. Vďaka tejto krásno-náročnej situácii objavujem nové svety, nové schopnosti, ktoré som sa musela a musím učiť. Rodičovstvo pre mňa znamená neustálu prácu na sebe a so sebou, vďaka nemu lepšie chápem, čím si prechádzajú deti ale aj rodičia. A keď nastal ten správny čas začala som ročné vzdelávanie v Terapii hrou v Inštitúte terapie hrou. A som veľmi vďačná za to, že môžem pomáhať rodinám a deťom touto krásnou prácou, ale aj za to, že rastiem v empatii aj voči emočným potrebám mojich detí.